Mestské holuby hniezdia často priamo na balkónoch, na povalách a v rôznych ďalších priestoroch, často technicky poškodených budov, prípadne opustených častí budov. Mestské holuby nie sú zákonom chránené. Na miestach, kde existujú dlhé roky veľké kolónie, môžu vznikať problémy s nahromadeným trusom a aj potenciálnymi chorobami a výskytom hlodavcov.
Jeden holub vyprodukuje priemerne za rok 10-12 kg trusu. Zároveň aj zdrojom mikróbov, plesní, parazitov a alergénov. Mestské populácie holubov sa tak významne podieľajú na prenose niektorých zoonóz, k najčastejším patria ornitóza, tuberkulóza či salmonelóza. Holuby sú taktiež častými hostiteľmi vírov kliešťovej encefalitidy. Z prvokov sú holuby najčastejšie nakazené trichomonádami a toxoplasmózou. Nemocné či mŕtve holuby sa ľahko stanu korisťou mačiek, ktoré ako definitívny hostitelia prenášajú nákazu na človeka, prípadne na ďalšie zvieratá.
Z alergiologického hľadiska sú holuby významným zdrojom roztočov. V ich hniezdach prežíva celá rada druhov roztočov. Spoločne s ostatnými mikroskopickými čiastočkami sú základom prachu, roznášaného nielen po napadnutých objektoch, ale aj v blízkom ovzduší, a môžu pôsobiť ako alergény.