Myš domová
Rozšírená je po celom svete. Je nočným zvieraťom, dobre šplhá a pláva. V letnom období môže žiť aj vo voľnej prírode. Koncom leta sa sťahuje do budov, kde prežíva zimné obdobie.
Dospelá myš domová má asi 9 cm dlhé telo a rovnako dlhý chvost. Má šedo žltú farbu. Živí sa prevažne rastlinou potravou, hlavne semenami rastlín. V priaznivých podmienkach sa množí celý rok. Brezivosť trvá 19 - 21 dní. Vo vrhu má 5 - 6 mláďat. Mláďatá na 10. Deň života sú osrstené, na 14 deň vidia a 25. deň sa samostatne živia. Dožíva sa 1 maximálne 2 rokov. Pohlavne dospievajú vo veku 2-3 mesiacov.
Myš domová žije v spoločenstvách a každé spoločenstvo ovláda určitý priestor. Má celkom malé nároky na veľkosť plochy obývaného priestoru. Ak má dostatok potravy, jej životný priestor nie je väčší ako 5m2 , preto sa ťažko ničí hlavne v obytných skladoch. Ak vlhkosť potravy presahuje 15%, môže žiť a množiť sa bez pitia vody. Prechádza cez otvory väčšie ako 6 mm. Myš je odolnejšia voči rodenticídnym prípravkom ako potkan hnedý.
Potkan hnedý
Je rozšírený po celej zemeguli, pričom vyhľadáva chladnejšie a vlhké prostredie. Podľa spôsobu života ich vývoj zašiel tak ďaleko, že ľudské sídliská sú im hlavným a často jediným trvalým prostredím v ktorom žijú.
Potkan má zvyčajne šedo hnedú srsť, na bruchu svetlejšiu, pysk tupo zakončený, ušnice viditeľné (prehnuté dopredu nesiahajú k očiam), chvost je hrubý, kratší ako telo, dĺžka tela je 22 - 30 cm.
Pohlavne dospievajú vo veku 3 mesiacov, vo vrhu býva 7-10 mláďat.
Potkan sa dožíva 1 roka, maximálne 2 a pol roka. Rozmnožovacie obdobie sa mení v závislosti od podmienok vonkajšieho prostredia. Pokles rozmnožovania sa zaznamenáva v zimnom období a v čase letných horúčav. Veľa mláďat zahynie (odhad 75%). Potkan je prevažne nočné zviera. Potravu vyhľadáva väčšinou po západe slnka. V prípade, že je populácia potkanov premnožená, vyhľadávajú krmivo aj počas dňa. Je všežravý so sklonom k mäsožravosti, často sa u neho vyskytuje kanibalizmus. Musí denne piť. Pri nedostatku potravy a vody hynie už za 5 dní. Vyhrabáva si nory, často v blízkosti vody, vyskytuje sa v kanalizácii, blízko hnojísk a smetísk, v pivniciach, skladoch, silách.
Má dobrý čuch, výborne hrabe, pláva (aj pod vodou) a šplhá do výšok. Potkan je farboslepý zle vidí a pri orientácii sa riadi pomocou čuchu, sluchu a hmatovými chlpmi. Potkany sa preto pohybujú hlavne okolo stien a pevných predmetov. Chuťová vnímavosť je veľmi dobre vyvinutá.
Život v spoločenstvách potkanov má svoje špecifické zákony. Potkany sa vedia veľmi dobre prispôsobovať rôznym podmienkam vonkajšieho prostredia. Majú sklon k priestorovej a vekovej segregácii. Početnosť populácie je určovaná vhodnosťou obydlia a množstvom krmiva. Žiaden iný živočíšny druh nebol tak dlho a intenzívne ničený, napriek tomu aj v súčasnom období je potkan prítomný a prosperuje vo všetkých kontinentoch obývaných človekom.
Potkan tmavý
Koncom 18. a začiatkom 19 storočia vymizol potkan tmavý z väčšej časti Európy. Zvýšená lodná doprava a nedodržiavanie hygienických opatrení umožnilo jeho nový príliv do Európy. U nás sa vyskytuje len zriedka, hlavne v dunajských prístavoch.
Srsť má hnedo šedú, špicatý pysk, veľké oči, ušnice veľké (prehnuté dopredu presahujú oči), chvost má tenký, dlhší ako telo. Dĺžka tela je 14 - 23 cm, maximálna hmotnosť 250 g.
Pohlavne dospieva v troch mesiacoch, brezivosť trvá tri týždne, má 6 - 10 mláďat, laktácia trvá 3 týždne. Dĺžka života je 2 roky, maximálne 4 roky. Má dobrý čuch, výborne šplhá a skáče, zriedka pláva a vyhrabáva nory.
Je všežravej povahy, prednosť dáva zrnu a múke. Bez pitia vydrží aj niekoľko dní. Úkryty máva na povalách, podstrešných priestoroch, na stromoch.
Rozširuje sa lodnou dopravou a inými dopravnými prostriedkami.
Hraboš poľný
Je typickým obyvateľom polí a trávnatých lokalít. Dorastá do veľkosti 8 - 13 cm a hmotnosti 20 g. Telo má zavalité, srsť má hnedú. Chvost má kratší ako telo. Oči a uši sú nápadne malé.
Hraboš poľný žije v spoločenstvách, ktoré si chránia svoj životný priestor. Vchody do nôr sú prepojené ušliapanými chodníčkami, ktoré umožňujú jedincom spoločenstva rýchly pohyb od nory k nore a k miestam potravy.
Obdobie rozmnožovania hraboša poľného závisí od vonkajších podmienok. Samice pohlavne dospievajú vo veku 4-5 týždňov. Brezivosť trvá 19 - 21 dní. V lete môže mať každý mesiac jeden vrh. Vo vrhu je priemerne 4-6 mláďat. Tieto na 8 deň vidia a na 14 deň sa už samostatne živia. Jedinci narodení na jar rodia ešte v tom istom roku, ale dožívajú sa len 8 mesiacov života. Jedinci narodení koncom leta a v jeseni už spravidla rodia až po prezimovaní a dožívajú sa veku 18 mesiacov. Po miernej zime dochádza často k ich premnoženiu, kedy na 1 ha plochy sa môže vyskytnúť 1 000 až 3 000 jedincov, ktoré za mesiac spotrebujú viac ako 2 000 kg rastlín a až 400 kg obilia.